Stará Ľubovňa - pamiatky a zaujímavosti
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1292, pričom významné privilégiá mesto dostalo od uhorského kráľa Ľudovíta I. v roku 1364, kedy bolo povýšené na slobodné kráľovské mesto. Rozmach mesta pokračovalo aj v roku 1412, kedy bolo uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským dané na zálohu poľskej korune, kedy bolo zálohovaných spolu 16 spišských miest. V meste bolo mnoho významných cechov, pričom obchodníci a kupci sa mohli realizovať na siedmich výročných trhoch. V roku 1772 bolo 16 spišských miest za vlády Márie Terézie vrátených späť do Uhorska, avšak od tohto obdobia mesto stratilo svoje výsadné postavenie. Tak ako v 15. storočí aj dnes chráni mesto sv. Mikuláš ako jeho patrón.
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša. Lomený víťazný oblúk z 13. storočia patrí k zaujímavým architektonickým prvkom. Z prvej polovice 17. storočia pochádza neskoro renesančný portál, krstiteľnica a plastika Kristus na kríži z 13. stor., kamenný epitaf zo 16. stor., oltár sv. Kríža a iné oltáre.
Park pri kostole bol založený v 20. stor. na ploche slúžiacej v minulosti na známe ľubovnianske trhy.
Budova mestskej radnice je neskoro renesančná budova bola postavená v 19. stor.
Hrad Ľubovňa bol postavený v 14. stor. Jeho história sa spája s významnými šľachtickými rodmi ako Omodejovci a Drugethovci. V roku 1412 sa tu odohrala významná udalosť, kedy tu panovníci Uhorska a Poľska podpísali dohodu o mieri. V tom istom čase bol ľubovniansky hrad podobne ako ďalších 16 spišských miest zálohovaný poľskému panovníkovi. Po skončení poľskej správy za panovania Márie Terézie v roku 1772 hrad stratil svoje významné postavenie. V 19. stor. Sa hrad dostal do rúk uhorského šľachtica Juraja Felixa Raisza a od roku 1883 sa stal majetkom poľského šľachtického rodu Zamoyských.


Ľubovniansky skanzen sa nachádza sa priamo pod hradom, pričom expozícia, ktorej dominantu tvorí gréckokatolícky kostolík z Matysovej tvorí 25 objektov. Dominantou expozície je zrubový Gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833, zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi.

K ďalším pamiatkam patrí Provinčný dom, prestavaný po požiari v 17. stor., Rímskokatolícky farský úrad postavený v 17. stor.