Tiesňava Suchá Belá
Suchá Belá je jedna z najromantickejších a najnavštevovanejších tiesňav Slovenského raja s nadmorskou výškou 550 až 950 m a výraznými geomorfologickými prvkami (skalné okná). Je príkladom spätnej erózie s prekrásnymi vodopádmi (Misové vodopády, Okienkový vodopád), krútňavovými hrncami, prahmi a perejami. V porastoch prevláda smrek, borovica a jedľa. Začína sa na severnom okraji planiny Glac. Na vzdialenosť 2,5 km klesá o 400 m. Potok, ktorý ňou tečie, sa v dolnej časti stráca v ponore. Dno pod ponorom je zvyčajne suché, čo zdôvodňuje pomenovanie rokliny.
Piecky
Ústie doliny sa nachádza priamo v hrabušickej osade Píla. Pri vstupe do Piecok sa sprvoti pohybujeme v miernejšom reliéfe, tak, ako vo väčšine tiesňav Slovenského raja. Až neskôr, v strednej časti, sa začínajú objavovať krajinné prvky, typické pre tiesňavy a rokliny. Obdobný reliéfny model sa uplatňuje aj v ostatných tiesňavách územia. Je to dané geologickým vekom, v ktorom sa tieto hydrogeologické sústavy práve nachádzajú. Všetko bolo iniciované tektonickými pohybmi zemskej kôry koncom treťohôr, kedy koryto rieky Hornád náhle pokleslo voči okolitému terénu. A tak boli vodné toky, stekajúce zo svahov Glackej planiny, na základe fyzikálnych zákonov fakticky donútené vyrovnávať svoje spádové krivky, vzhľadom na enormný výškový rozdiel ich prameňov a ústí.
Tiesňava Veľký Sokol
Tiesňava Veľký Sokol leží na západnom okraji severných svahov Glackej planiny. Východiskovým bodom do nej je bývalá horáreň neďaleko osady Píla, miestnej časti Hrabušíc. Sprístupňuje ju žlto značená turistická trasa, ktorou sa povoľuje iba jednosmerný prechod v smere nahor, čiže proti prúdu potoka. Jednosmernosť platí aj v ostatných tiesňavách Slovenského raja a jej dôvodmi sú plynulosť a bezpečnosť pohybu návštevníkov. Túru Veľkým Sokolom absolvujeme pri celkovom prevýšení 289 metrov za 2,5-3 hodiny, pričom jej výsledný čas je ovplyvňovaný momentálnym vodným stavom a počtom návštevníkov.
Názov Veľký Sokol pramení zrejme z povesti, ktorá sa zachovala ešte z čias uhliarstva. Tá hovorí, ako raz žena istého uhliara niesla obed mužovi, pracujúcemu v doline. V náručí čičíkala svoje prvorodené dieťa. Kým podávala manželovi jedlo, položila synka na zelenú pažiť. Znenazdajky priletel veľký vták v podobe sokola a dieťa uchmatol. Vraj ešte aj dnes sa jeho malé kostičky nachádzajú na nedostupných bralách nad dolinou... Druhou, prozaickejšou verziou vzniku pomenovania, je podobnosť jej vápencových zrázov so siluetou letiaceho sokola pri pohľade z priľahlých kopcov.
Video ukážka Vodopády v tiesňave Veľký Sokol
Video ukážka Vodopády v tiesňave Veľký Sokol
Video ukážka Vodopády v tiesňave Veľký Sokol
